Cestou z Teplíc do Teplíc bolo mi teplo i zima

Autor: Lenka Bajzíková | 30.4.2011 o 20:53 | (upravené 9.6.2011 o 23:48) Karma článku: 8,57 | Prečítané:  2412x

„Dávam mu ešte rok života. Ak vôbec." Dobre som hol počul, keď to o mne povedal. Nebyť toho, že mi pár hodín predtým vymenil brzdné čeľuste, bol by som mu rozrazil tie jeho. Ja a do šrotu? Pche! Keby ma len videl, ako to aj na staré kolesá dokážem roztočiť,  bárs aj hore kopcom a naložený.

Minulú sobotu ma moja stará naložila do vlaku. Mal som čerstvo po jarnej údržbe a tak som ani veľmi neprotestoval. Nakoniec, nebol to žiaden medzinárodný expres, náročného výletu som sa neobával. V batožinovom vozni sme sa s kamošom viezli v sprievode odpruženej horskej omladiny, ktorá si teraz hovorí mauntín. Plášte mali ako hrochy a odľahčené úplne všetko, pri silnejšom vetre by možno aj vzlietli. Len si lietajte, fagani, veď aj na vás raz príde, pomyslel som si.

Vystúpili sme v Trenčianskej Teplej. Tam to trochu poznám, vedel som, že pôjdeme do Teplíc a zastavíme sa na kávu, možno sa aj ubytujeme. Čakal som krátky pohodový výlet po okolí a potom naspäť domov. Odkiaľ som mal vedieť, že ma bude stará dva dni vláčiť krížom cez celé Strážovské vrchy? Pravdupovediac, mohlo mi to napadnúť podľa spacáka a stanu, čo som viezol.

P4230014.JPG

Počasie našťastie prialo a cez Omšenie a Dolnú Porubu sa išlo príjemne. Nadhodil som starej, že na prvý deň by aj stačilo, a ona na to, že či som sa s koňom zrazil. Nuž, veľa nechýbalo...

IMG00055-20110423-1125.jpg

Za dedinou však cesta končila a k najbližšiemu asfaltu sme sa museli doterigať po strmých lesných zvážniciach. To bola rana pod sedák. Hundral som a škrípal reťazami, na protest som sa dokonca hodil o zem, ale nepomohlo nič.

IMG00058-20110423-1226.jpg

Aspoň že výhľad stál za to.

IMG00063-20110423-1309.jpg

Večer sme sa utáborili na peknej čistine pri potoku. Zem bola rozrytá diviakmi a dostal som na noc strážiť zvyšok slaniny, takže som sa príliš nevyspal. Nadránom sa navyše celkom slušne schladilo, drkotal som sa ako v Prašiciach na hradskej.

Ráno sme vyrazili do Zliechova. Bolo tam rušno. Stretli sme veľa upravených ľudí na ceste do kostola a zopár neupravených na ceste zo sobotňajšej zábavy. Mali tam zastávku s čalúnenými kreslami a za ňou aj toaletu. Také nemajú ani v Topoľčanoch. Bude to asi bohatá dedina.

IMG00071-20110424-0756.jpg

Z diaľky sa mi páčila ešte viac.

IMG00075-20110424-0836.jpg

Do Čičmian viedlo ešte sedem kilometrov zúfalého stúpania. Dorazil som tam s vyplazeným zvončekom. Bola veľkonočná nedeľa a v čičmianskych záhradách rozkvitli kraslice.

IMG00076-20110424-1040.jpg

Musím sa priznať, že myšlienka na ďalšie kilometre do kopca s mojou starou na krku mi už spôsobovala vážne obavy. Aj som pohrozil, že ak to pôjde takto ďalej, skončím s osmičkou alebo nadobro dušu vypustím. Našťastie, nasledujúca cesta Rajeckou dolinou svojím spádom prekonala moje najtajnejšie sny. A keby v Rajeckých Tepliciach stará nešliapla na brzdu, zastavil by som až v Žiline.

08z.jpg

Ambróz


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

SVET

Deň, ktorý navždy zostane dňom hanby USA

Od útoku na Pearl Harbor ubehlo 75 rokov.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.


Už ste čítali?