Niekedy celkom zabudnem

Autor: Lenka Bajzíková | 6.6.2011 o 21:20 | (upravené 7.6.2011 o 22:42) Karma článku: 10,25 | Prečítané:  2902x

V roku 1995 bol môj život pomerne jednoduchý. Nosila som účes na hríbika a s mamou sme každý štvrtok na Rock FM Rádiu počúvali hitparádu Twenty five, ktorá sa neskôr volala Dvadsaťpäť a neskôr ešte všelijako inak, ale to ju už vysielali na celkom inom rádiu. Tam sme ju už nepočúvali, pretože to jednoducho nebolo ono. Zo zahraničných krajín som dovtedy absolvovala výlet do mesta Nowy Targ, z ktorého si nepamätám nič, a potom ešte dovolenku v Juhoške, z ktorej si teda pamätám všeličo. Napríklad more a loď. Spôsob, akým sa tam ku mne správali v obchode, v hoteli alebo v reštaurácii, si nepamätám vôbec, pretože mi to bolo šumafuk. Ako vravím, život bol pomerne jednoduchý.

Teraz si také veci všímam celkom intenzívne. Asi preto, že väčšinou je čo porovnávať. Na veľa situácií som si vytvorila modelovú verziu. Slovenskú a zahraničnú. Človek nemusí byť príliš scestovaný a ani príliš zaujatý, aby uhádol, ktorá je ktorá.

Situácia A: Pri vstupe do obchodu ma pozdravia všetky predavačky, ktoré mám v dohľade. Jedna sa ma príde spýtať, čo si prajem. Ak si niečo prajem, ide to pohľadať a prinesie mi to. Ak si nič neprajem, ide sa venovať iným zákazníkom, ale pod chvíľou predsa len jedným očkom skontroluje, či som si náhodou medzičasom nezačala niečo priať.

Situácia B: Môj vstup do obchodu až po jeho odchod neprerušuje žiadna verbálna interakcia s predavačom. Pozdrav prichádza len vtedy, ak si niečo prajem, vyberiem si to a prídem s tým k pokladni. Za pozdravom v nemennom slede nasleduje číslovka, poďakovanie a ešte jeden pozdrav na rozlúčku. Aby sa nepovedalo. Ak si nič neprajem, väčšinou si ma predavač nevšíma, i keď niekedy sa presúva medzi regálmi paralelne so mnou a kontroluje, či niečo nekradnem.

Situácia A: Stojíme na električkovej zastávke a v rukách obraciame mapu. Keď sa dohrmotká prvá električka, z dverí sa vykloní šofér tmavej pleti a spýta sa, kam máme namierené. Odpovedáme mu a on nás nasmeruje na zastávku o ulicu vyššie a poradí aj číslo spoja. Potom nám zaželá pekný deň, znova si sadne na miesto a odfrčí aj s električkou preč.

Situácia B: Jediný zvukolapný dôkaz, že šofér v autobuse mhd skutočne sedí, je táto veta: "Podajte sa, tam vzadu!" A aj to len v Banskej Bystrici.

Situácia A: Prídeme do fastfoodu a dáme si dva fastfoody. Máme vybité telefóny a zúfalo potrebujeme internet alebo nabíjačku. Spýtame sa teda čašníka, či náhodou jednu nemá. Nemá, ale práve končí šichtu a ponúkne sa, že pôjde autom pred nami a zavedie nás k univerzite, kde je voľný prístup na internet. Ide s nami asi tri kilometre, ale na mieste zisťujeme, že univerzita má zatvorené. Otvorí teda svoje auto a začne sa hrabať v spleti káblov, ktoré tam má. Nájde jeden, ktorý pasuje k nášmu telefónu. Skontroluje s nami, či nabíjanie cez prípojku funguje a kábel nám venuje.

Situácia B: Zatiaľ si neviem spomenúť na žiadnu situáciu B. Ale je pravda, že do fastfoodov veľmi nechodím, možno to bude tým.

Situácia A: Pri návšteve reštaurácie mi čašník ešte predtým, ako naservíruje jedlo, prinesie s úsmevom na tvári chuťovku - pozdrav z kuchyne, ktorý som si neobjednala.

Situácia B: Pri návšteve reštaurácie, ktorá sa tvári, mi čašník prinesie niečo, čo som si neobjednala. Alebo neprinesie vôbec nič. Alebo prinesie to, čo som si objednala, ale tvári sa, akoby som si objednala žirafu na pomarančoch a on ju musel naporciovať a upiecť celkom sám.

***

Prídem do kaviarne a vypýtam si kávu so sebou. Čašníčka nacvičenými pohybmi obsluhuje veľký stroj a je veselá a milá. Povieme si, ako sa máme, ako sa nám spalo a kedy pôjdeme na dovolenku. Už o sebe vieme všetko dôležité. Dovolenky, to už áno.

Vraví mi: „A teraz sa vrece roztrhlo s tými hanymúnmi...Tedáá, ako sa to povie po slovensky..."

„Hej, svadobné cesty," poviem.

„Presne, svadobné cesty," povie ona, „niekedy celkom zabudnem, že som na Slovensku."

Áno, niekedy na to zabudnem aj ja. Niekedy je to celkom príjemné.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

SVET

Deň, ktorý navždy zostane dňom hanby USA

Od útoku na Pearl Harbor ubehlo 75 rokov.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.


Už ste čítali?