Zo života cukroviniek

Autor: Lenka Bajzíková | 10.6.2011 o 7:37 | Karma článku: 11,58 | Prečítané:  3751x

Darmo, kedysi bolo všetko lepšie. Cukor bol sladší, tráva zelenšia a víno vinovatejšie. Babičky viac háčkovali, deti menej pľuvali a muzika lepšie hrala. Aj dni boli, zdá sa, o kúsok dlhšie a hviezdy o lúmen žiarivejšie. Alebo sa nám postupom času tak trochu otupili zmysly? Neviem, neviem. Ale zato viem presne, čo by som urobila, ak by som mohla na chvíľu vrátiť čas. Šla by som do školského bufetu a kúpila by som si za tri koruny cukrovinku Čierny Princ.

Cukrovinky Čierny Princ boli kedysi najpredávanejším artiklom v našom školskom bufete, popri obložených rohlíkoch (pozor, nie bagetách, rohlíkoch!) a čudnom nápoji Kolaloka. Ten sa predával v žltom sáčku so slamkou a hrozne zle sa pil, pretože ako inak by sa mohol piť nápoj zo sáčku? Ale reč teraz nie je o Kolaloke, reč je o cukrovinkách Čierny Princ. Samozrejme, úspech čokoládových pampúchov s penovou náplňou výdatne pumpovala televízna súťaž Koleso šťastia. Víťaz ich vždy blahosklonne venoval ostatným súťažiacim, s legendárnym dovetkom: „...A z tretieho výkladu vyberám pre súperov cukrovinky Čierny Princ." Ak by som vtedy v Kolese šťastia vyhrala ja, cukrovinky by som určite nikomu nevenovala. Do týždňa by som ich mala zjedené, pozlátkové obaly pekne povystierané a založené v hrubej knihe, medzi ostatnými. Zelené, modré aj červené.

Niekedy ma prepadne neodolateľná chuť na cukrovinky Čierny Princ.

Áno, aj teraz, keď prešlo snáď pätnásť rokov, odkedy som ich jedla naposledy. Ja viem, že podobné výrobky dostať aj dnes. Lenže už nie sú balené po jednom vo farebnom pozlátku, ale v plastových kartónoch. Majú desiatky príchutí, no žiadna mi už nechutí tak, ako kedysi cukrovinka Čierny Princ.

Keby mi počas mojej návštevy v minulosti ostalo po nájazde na školský bufet ešte trochu času a peňazí, zašla by som aj oproti do potravín. Tam by som si kúpila diétnu salámu, sirup a minerálku v sklenej fľaši a tiež vineu, fruko, pečeňový syr a možno barilu. Potom by som sa vrátila späť do súčasnosti a všetko by som ochutnala. Bola by som celá bez seba, obklopená pokladmi, ktoré boli kedysi také vynikajúce. Alebo nie? Možno by som sa radšej ničoho ani nedotkla. Zo strachu, že chuť sa vôbec nezmenila, len ja som už z tých nešťastných cukroviniek vyrástla.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

SVET

Deň, ktorý navždy zostane dňom hanby USA

Od útoku na Pearl Harbor ubehlo 75 rokov.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.


Už ste čítali?