V zdravom tele zdravý Brumík

Autor: Lenka Bajzíková | 18.1.2016 o 8:16 | (upravené 18.1.2016 o 12:20) Karma článku: 13,48 | Prečítané:  25201x

Výživa detí je dnes veľká veda. Toto je alergén, hento až od troch rokov a z tamtoho ostane hyperaktívny.

Cukor je smrť. Na zavádzanie lepku treba hlbšie štúdium než na zavádzanie klystíru. S citrusovými plodmi opatrne, ideálne začať až v puberte. Hádam rovno s prvým panákom Fernetu, na neutralizáciu kyslej chuti. A mlieko, to je čistá pohroma. Čakám, kedy príde na trh pokračovacia formula pre gymnazistov. Aj s prieskumami, podľa ktorých študentom po umelom mlieku lepšie páli. Nato sa vzbúria prolaktačné aktivistky s tvrdením, že dojčiť treba do ukončeného maturitného ročníka.

Kedysi by som si ťukala na čelo. Ale prišlo dieťa a s ním aj zodpovednosť za jeho výživu a zdravie. Radšej teda neťukám. Namiesto toho všetky tie vedomosti absorbujem, filtrujem a uplatňujem v praxi. Reku, keď už nemá tlieskajúci nočník, nech má aspoň zdravú stravu. A tak mixujem kilá zeleniny, kupujem fenikel a avokádo, živé jogurty. Na večeru ovsenú či pohánkovú kašičku šmrncnutú nastrúhaným ovocím. Ktovie, či by jedol otruby? Isto lepšie než instantné kaše. Viem, že ich dostať v drogérii, majú ich hneď oproti šampónom. Voňajú aj chutia podobne. Kto by ten korporátny hnoj kupoval. Opadané hrušky a jablká zo záhrady putujú do hrnca a odtiaľ do pohárikov na domácu detskú výživu. Otec to všetko smutne pozoruje a statočne mlčí: Hruškovice bude tento rok málo, z kalvadosu nebude nič. Chudák dedo.

So zámerom rošíriť si obzory som sa spýtala mamy, čo ponúkla kedysi mne ako prvý príkrm . Povedala, že pomarančovú šťavu. Skoro som z tej informácie dostala kubánske osýpky s tridsaťročným oneskorením. Citrusový plod! A v štyroch mesiacoch! Ale mama pokračuje: Keď som mala asi tak pol roka, nakŕmili ma s babkou jahodami. Zjedla som plnú misku. Vraj mi veľmi chutili. Potom som si poležala týždeň v nemocnici. Urobiť to dnes, vykážu ma doživotne z materského centra a bloknú mi modrého koníka. Na druhú stranu, keď nad tým uvažujem, je možné, že vďaka tomuto jahodovému extempóre som nadobudla odolný, priam azbestový žalúdok. Vedela by som zrátať na prstoch, koľkokrát mi bolo v živote nevoľno z jedla. A nemám ani náznak potravinovej alergie. Škoda, že mi tie jahody nenamáčali do šampanského. Mohla som získať odolnosť aj v tomto smere. 

Našťastie, dnes už máme internety a Bukovského a vieme, čo a ako. Ešte pred rokom som si vravela, že môj syn môže byť spokojný. Stravuje sa lepšie ako Banášová. Zelenina a ovocie, olivový olej, živé kultúry, hodnotné obilniny. A vtedy to prišlo. Keď si už človek myslí, že má všetko pevne vo svojich rukách, začne sa pomalý a nevyhnutný rozvrat. Invázia škodcov. Najskôr nenápadne, po jednom. Návšteva priniesie pozornosť pre bábo a k tomu Brumíka. Veď viete, Brumík, to je ten mäkučký koláčik z reklamy. Keď neviete, čím by ste ráno zaniesli detiskám prázdne žalúdky. Jedna banda s Kinderom Pingui a Zajkom Nesquikom. Všetci trpia chorobnou predstavou, že sú vyrobení zo zdravých surovín, ale inak sú to sympaťáci.

Takže k nám domov infiltrovali Brumíka. Potom ďalšieho, a zrazu začali chodiť celé krabičky: V jednej sú traja, v ďalšej ich hibernuje päť. Ani sa nenazdáme a v špajzi máme toľko premnožených medveďov, že nevieme, čo s nimi. Našťastie, vďaka kvalitným surovinám dokážu mackovia prečkať v špajzi celú zimu. Zopár kusov sme posunuli ďalej po návštevách, ale aj tak nám ešte doma ostala celá svorka.

A tak, v záujme zachovania zdravých návykov svojho dieťaťa, obetovala som sa a rozbalila jedného dňa svojho prvého Brumíka. Viac by bodol krémeš, ale nech je, ako chce. Dávam si ten marketingový oblb, tú znôšku lacných sladidiel, kypridiel, emulgátorov a zvýrazňovačov chuti, ako dezert ku káve. Žiaden zázrak to nebol, ale zase lepšie než voskovkou do oka. Zjedla som dvoch naraz.

Bohužiaľ, sladkosti od návštev sa nedajú ukrývať večne. Ani tajne konzumovať. Práve som raz dojedala ďalšiu Kinder Čokoládku a chystala sa rozbaliť Brumíka s mliečnou náplňou, keď ma vymákol syn. Toto ham, dožaduje sa vášnivo, a ja rozmýšľam, či mám toho maca vyhodiť von oknom, alebo natlačiť do úst na jeden šup a tváriť sa, že nič. Ale nebudem pes. Koláče už aj tak jedol, tak čo. Podelím sa s ním.

A tak moje dieťa poznalo Brumíka.

Hovorím si, je tam toho. Keby neochutnal Brumíka, určite by si raz všimol lízanky u kamošov na ihrisku. Alebo by chcel okoštovať čokoládu, alebo niečo iné. Jedného dňa príde a bude pýtať mobil a tablet. Musím sa povzniesť. A tak sa teda povznášam. Veď ako vravel Jim Morrison, všetkého s mierou.

Stravovacej inkvizícii nadobro odzvonilo, keď prišli na svet dvojičky. Nie žeby som zanevrela na zdravú stravu. Vôbec nie. Ale prioritou sa stalo skôr to, aby deťom vydržali do večera všetky končatiny. Viac ako zloženie Kinder Čokolády ma začalo zaujímať, či hračka z Kinder vajca prejde cez tráviaci trakt. Kým u prvého syna som bedlivo zvažovala, kedy a čo mu ponúknem ako prvý príkrm, dvojičky si vybrali samy. V nestráženej chvíli skonzumovali papierové ceduľky z nemocnice, ktoré mali na pamiatku zavesené na postieľke. Boli tyrkysovej farby a tráviacim traktom prešli bez ťažkostí.

***

Dedo zobral vnuka na prechádzku a drobec sa vrátil celý zababraný od čokolády, s úsmevom od ucha k uchu. Zahrmím ako rozhnevaný Zeus. Čo zas jedol? Len Horalku, pípne dedo, ale v skutočnosti sa smeje popod fúz. To je pomsta za tú hruškovicu. Nech, vravím si, teraz aj tak musím isť dvojičkám chystať večeru. Už sú hladní. Rýchlo instantnú kašu, včera mali banánovú, tak dnes bude jahodová. Urobím viac, možno nedojedia a zvýši trochu aj pre mňa. Mňam.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

SVET

Deň, ktorý navždy zostane dňom hanby USA

Od útoku na Pearl Harbor ubehlo 75 rokov.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.


Už ste čítali?