Pomýlení

Autor: Lenka Bajzíková | 12.11.2009 o 15:55 | Karma článku: 11,36 | Prečítané:  2418x

"A ty máš koľko rokov, dievčatko?" Dievčatko najskôr spýtavo pozrelo na otca a potom tete v okienku nesmelo ukázalo tri pršteky. Toto je prvý záblesk, najstaršia momentka, ktorú si dokážem vybaviť. Neviem, prečo práve takáto všedná, z budovy SZM, má tú vzácnu výsadu byť mojou prvou. Niečo na nej asi bude.

A ešte pesnička: "Dobré rááno svetlo mojich očí, dobré rááno moja dcérenka!" Pamätám si, ako ma ráno budieval otcov spev a kým som si sediac na posteli pretierala oči, mama mi naťahovala na nohy hrubé detské pančuchy. Vždy sa im vyťahali chodidlá a potom sa mi smiešne plietli pod nohy. Vôbec mi to nevadilo. Spomínam si aj na to, ako babička liezla štvornožky popod stôl a vrčala ako lochneská príšera. S deťmi sme utekali okolo stola, smiali sa a výskali od šťastia. Potom sme na starej kanape pili kakao z detskej fľašky, hoci sme už boli veľké škôlkarky. Škôlka. Pamätám si ranné rozcvičky, ako sme dvíhali ruky k slniečku a potom sme v umyvárni potajomky pili vodu z kohútika, aj keď sme to mali zakázané. Ako sme sa hašterili o najnovšiu technickú vychytávku - hrací obal z bonboniéry. Ako krásne sa na to spomína. A potom prišla revolúcia. Človeče, vravím si, veď ja mám na ten socík len samé príjemné spomienky. Čím to asi bude? Možno tým, že to vôbec nie sú spomienky na socializmus, ale na detstvo. To dá rozum. Keď som bola staršia, nebolo ma treba dlho presviedčať, že sa nám v osemdesiatom deviatom stala dobrá vec. Že je lepšie kupovať drahé knihy, ako mať zakázané čítať. Že je lepšie mať na volebnom lístku na výber samých neschopných kandidátov, než mať vopred naordinovaný hlas pre víťaza. Že je lepšie mať možnosť, ale nemať prostriedky, ako mať dosť prostriedkov, ale žiadnu možnosť. O tom predsa nikoho netreba presviedčať, to pochopí aj hlupák. Prečo potom počúvam toľkých ľudí spomínať na socializmus s takou nostalgiou? S nostalgiou, ktorá niekdy prerastá až do vôle zvrátiť chod spoločnosti opačným smerom? To predsa nemôžu myslieť vážne. Verím, dúfam, že to všetko je len skrytý smútok za mladosťou. Pomýlený. Iba tak sa to dá pochopiť.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AstraZeneca rozdelila Slovensko na dve časti

Na západe je o ňu extrémny záujem, na východe minimálny.

Dobré ráno

Dobré ráno: Aký bol náš život s Pentou

Bolo to ťažké, ale je to dobrá správa nielen pre žurnalistiku.

Dobrá práca, svadba a dieťa. Mladí to do tridsiatky nestíhajú, no nepodliehajú panike

Za mladých dospelých dnes možno považovať aj štyridsiatnikov.


Už ste čítali?