Ako sa z frankofila stáva frankofób

Autor: Lenka Bajzíková | 23.11.2009 o 10:46 | Karma článku: 14,11 | Prečítané:  3117x

Francúzsko je úžasná krajina. Priam pitoreskná. Jej obyvatelia sú okúzľujúci, výborne varia, spievajú, bozkávajú...vraj... No a najlepší spôsob, ako sa k nim priblížiť, je naučiť sa ich reč. Dá sa nepodľahnúť?

Či už začnete so štúdiom francúzštiny cielene alebo náhodne, ak po roku neobúchate svojmu učiteľovi učebnicu o hlavu, ale budete entuziasticky pokračovať, ste na najlepšej ceste stať sa nekritickým frankofilom. Prejaví sa to tak, že si postupne posťahujete všetkých fantomasov v origináli, začnete sa obkopovať francúzsky hovoriacimi ľuďmi a namiesto dofrasa začnete hovoriť úlalá. Vrchol frankofílie dosiahnete, keď svojím plynulým krochkaním očaríte nejakého miestneho Francúza natoľko, že Vás zamestná. Potom to už väčšinou ide dolu vodou. Pri každodennom pracovnom frankostyku totiž zistíte, že Francúzi, okrem toho, že sú šik a šarmantní, sú ešte aj nafúkaní, ignorantskí, prehnane asertívni a chorobne patriotickí. Tak. Ak ste sa práve zamestnali v spoločnosti, kde vám šéfuje Francúz, urýchlene sa prihláste na kurz reči tela, prípadne čítanie medzi riadkami. On vám totiž nikdy nič nepovie na rovinu. Aj tú najhoršiu informáciu vie podať úhľadne zabalenú v kvietkovanom baliacom papieri s mašličkou navrchu. Napríklad aj to, že ste neschopný darmožráč a už vás nikdy nechce vidieť. Ak nemáte dostatočný tréning frankofónnej komunikácie, je možné, že túto informáciu pochopíte ako pochvalu za mimoriadne pracovné výkony s perspektívou zvýšenia koncoročnej odmeny. Nemusí to byť vaša chyba - nakoniec, už samotné francúzske výrazy bývajú niekedy zavádzajúce. Ak Francúz povie, že tento film nebol zlý (pas terrible), Slovák by si pomyslel, že sa naň celkom dalo pozerať. On tým však v skutočnosti myslel, že to bol odpad svetovej kinematografie a horší je už len Lietajúci zabijak so Stevenom Seagalom. Francúzština taktiež napríklad nepozná slovo lacný. Môžete povedať, že vás oprava auta nevyšla draho, že do bol dobrý obchod, ale že to bolo lacné - fuj, to by takému vznešenému jazyku nesvedčalo. Keď už je reč o francúzštine, treba podotknúť, že potomok galov sa veľmi nerád uchyľuje k používaniu iného jazyka. Koná tak iba v čase ohrozenia, aj to len všeobecného. Pokiaľ si pri stole plnom cudzincov nájde čo i len jedného rečovo spriazneného spoločníka, prestávajú preňho ostatní spolusediaci existovať. Niekedy je príčinou neznalosť jazyka, ale väčšinou absolútna neochota v ňom komunikovať. Na druhú stranu, ak aj Francúz niečo v cudzom jazyku povie, berúc do úvahy jeho fonetickú neprispôsobivosť mu aj tak nikto nerozumie. Francúzi napríklad nehovoria anglicky, ale franglicky. A Frangličtina je hybrid, ktorý sa človek musí naučiť zvlášť. Rovnako ako Francúzi milujú svoju rodnú reč, milujú aj svoju rodnú krajinu. Prisťahovalcov asimilujú. Ak totiž niekto z objektívnych príčin nemôže ako Francúz vyzerať, musí tak aspoň myslieť a rozprávať. A tak žije od Calais až po Marseilles kopec sťa eben čiernych, šikmookých, ale za to hrdých a do pŕs sa bijúcich Francúzov. Áno, ja viem, škatuľkovať sa nepatrí. Aj okolo tejto mojej frankoškatule je pohádzaných veľa odrodilcov, ktorí do nej vôbec nepasujú. Ale väčšina pasuje. Napriek tomu, ak na vás tento článok zapôsobil demotivačne, pokojne naň zabudnite. Ono to s tými žabožrútmi v určitých ohľadoch predsa len stojí za to. Len si dajte pozor, aby vás neasimilovali.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AstraZeneca rozdelila Slovensko na dve časti

Na západe je o ňu extrémny záujem, na východe minimálny.

Dobré ráno

Dobré ráno: Aký bol náš život s Pentou

Bolo to ťažké, ale je to dobrá správa nielen pre žurnalistiku.

Dobrá práca, svadba a dieťa. Mladí to do tridsiatky nestíhajú, no nepodliehajú panike

Za mladých dospelých dnes možno považovať aj štyridsiatnikov.


Už ste čítali?