Mám strach

Autor: Lenka Bajzíková | 2.12.2009 o 16:17 | (upravené 5.1.2021 o 19:10) Karma článku: 8,78 | Prečítané:  1949x

Nikdy som nebola strachopud, práve naopak. Vozila som sa vždy na tých najbesnejších kolotočoch, spúšťala po tých najkľukatejších tobogánoch a keď ešte v Považskom Inovci zvykol padať sneh, lyžovala som na tých najstrmších svahoch.

...a nevykradne mi auto. V lepšom prípade. V tom horšom si na mňa počká, kým nepôjdem vysypať smeti, a kým budem zaujatá pučením plastových fliaš, vrazí mi do krku injekciu s ketamínom. Nadránom sa zobudím opretá o kontajner, bez kľúčov a s vykradnutým bytom. V lepšom prípade. V tom horšom mi okrem toho všetkého zistia na krvných testoch nejakú nevyliečiteľnú chorobu. Lebo pochybujem, že taký ketamínový fantóm si pred každou akciou dôkladne dezinfikuje nádobíčko. Alebo že si kupuje nové. To si ani neviem predstaviť. Že by prišiel do lekárne a povedal: "Dobrý deň, päť striekačiek a fľaštičku ketamínu vás poprosím." Je síce pravda, že tento vynaliezavý postrach byty nevykráda, ale ktovie dokedy. Donedávna si všetci mysleli, že neútočí ani za bieleho dňa, a pozri ho. Dávno som si prestala uvedomovať, ako v električke pred sebou kŕčovito zvieram kabelku. Je to pre mňa také prirodzené ako zabúdanie okuliarov. Minule som sa však prichytila, ako sa inštinktívne snažím postaviť chrbtom k oknu, aby ku mne zozadu nikto nemal prístup. A predtým, ako si sadnem, vždy si obzriem aj čalúnenie, či z neho náhodou niečo netrčí. Je to choré, ale človek nikdy nevie. V poslednej dobe však oveľa radšej cestujem autom ako MHD, lebo veď fantóm sem, fantóm tam - ale čo taký chrípkový vírus? Stačí, ak si nesprávna osoba správne kýchne a polovica hromadného prostriedku je, ako povedal Jan Hartl Michalovi Dočolomanskému v podivnom čertovom hrade, v perdéli. Ak nechytíš prasaciu, tak aspoň nejakú obyčajnú. Veď aj na takú sa dá s prehľadom zomrieť. A ten vietor aký je hnusný a ako fúka, ako to všetko rozsieva... To je jedno, z ktorej strany. Východný vietor nesie chrípku z Ukrajiny, západný kalamity zo Švajčiarska, severní vítr byl vždycky krutý a južný - pánabeka, ani radšej nechcem vedieť, čo sa stane, keď zavanie južný vietor. Skrátka a dobre, bojím sa. Bojím sa počúvať správy z domova i zo sveta, bojím sa dokonca aj nahlas povedať, že sa bojím, lebo čo ak ma udajú za šírenie poplašnej správy? Čo potom? Budem si ja len tichučko sedieť za tým svojím oknom a počkám do jari. Veď dovtedy určite prehrmí chrípka, snáď chytia aj toho šialenca a do júna sa možnože ustáli aj ten vietor...len aby nenastalo úplné bezvetrie. To by bol ešte len dôvod mať strach.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AstraZeneca rozdelila Slovensko na dve časti

Na západe je o ňu extrémny záujem, na východe minimálny.

Dobré ráno

Dobré ráno: Aký bol náš život s Pentou

Bolo to ťažké, ale je to dobrá správa nielen pre žurnalistiku.

Dobrá práca, svadba a dieťa. Mladí to do tridsiatky nestíhajú, no nepodliehajú panike

Za mladých dospelých dnes možno považovať aj štyridsiatnikov.


Už ste čítali?