O predsavzatí, o pseudozuzane a o knihách

Autor: Lenka Bajzíková | 30.1.2010 o 1:54 | (upravené 5.1.2021 o 19:14) Karma článku: 4,48 | Prečítané:  1048x

Rok sa začal viac než dobre. Narodilo sa zdravé bábo a znovu ožil jeden starý dobrý vzťah. Tieto udalosti navzájom nesúviseli a so mnou súviseli len okrajovo, ale aj tak som si povedala: Kurníkšopa, toto bude dobrý rok, to sa dobr

Chcela som tú nakoncentrovanú priazeň osudu trochu využiť aj vo svoj prospech a tak som si z fleku, kým ešte bola vhodná doba, dala novoročné predstavzatie. Žiaden nový život, žiadna zdravá strava - nič extra, iba také obyčajné, ako popoluška. Vraj: budem viac čítať. Lebo ja mám taký problém, že síce čítam dosť, ale väčšinou strašne pomaly. Takže v podstate čítam málo. Ono je to totiž rozdiel, či človek číta Dominika Dána alebo Normana Daviesa. Sú však aj takí, ktorí čítajú konštantnou rýchlosťou čokoľvek, aj hrubé, a na jediný raz. A toto by som rada... Keď som ešte bývala v Bystrici na internáte, mala som takú spolubývajúcu Zuzanu, ktorú mi naordinovali správkyne podľa abecedného poradia. A tej to teda čítalo kozmicky rýchlo. Prečítané mala všetko. Ešte aj Hellerovu Hlavu dvadsaťjeden, ktorú okrem nej nikto iný na svete nečítal. Viem to, pretože raz som jej požičala svoju Hlavu XXII, a keď mi ju na druhý deň prečítanú vracala, znalecky zdvihla obočie: "Dobré to bolo Leni, ale XXI bola lepšia". Strašne ma mrzí, že som si ju vtedy od nej nepožičala, lebo tú dvadsaťjednotku neviem dodnes nikde zohnať. Ale ako vravím, Zuzana čítala ako diabol a dokázala prečítať aj štyristostranovú knihu o dejinách Európy za jedinú noc. Večer začala, a ráno už fajnovo kritizovala obsahovú stránku a výrazové prostriedky. My sme sa čudovali, pretože o polnoci sme jej tú knižku odliepali od líca a opatrne snímali okuliare, aby si ich v spánku nepolámala. Možno mala Zuzka nejaký dar, ale aj tak, takto expresne Normana Daviesa ešte nikto neodbavil, len ona. Snáď sa neurazila. Veď sa ani nemá za čo, lebo v skutočnosti sa ani Zuzana nevolala. Dominika to bola. Nech. No a ja som si vždy hovorila, aké by to bolo fajn, keby som vedela čítať aspoň spolovice tak rýchlo ako ona. To by moja knižnica vyzerala úplne inak, kníh by pribúdalo ako vládnych káuz. Aj keď... tak rýchlo by asi nestíhala ani Zuzana. Každopádne, Nový rok mi dodal guráž a energiu a ja som sa vybrala do kníhkupectva rozbiť svoju vianočnú poukážku. Podarilo sa, dokonca som narazila na skvelý vynález - audioknihy, a ešte k tomu slovenské. To môže človek prečítať na jeden šup aj pri žehlení, šoférovaní, možno aj pri spaní. Odsnívala by sa mi. To by bola paráda. Revolúcia v čítaní. Takto radostne zmýšľajúc, spokojne vykračujúc, niesla som si knižku v igelitke domov. Spala som však tvrdo a na druhý deň som si nepamätala nič okrem úvodnej strany. Odvtedy sa mi stále nepodarilo nájsť tých osem a trištvrte hodiny, aby som si ju mohla v pokoji vypočuť. Už sa mi aj autor stihol zviditeľniť, aj zdiskreditovať, a ja ani nemôžem povedať, či ho môžem alebo nemusím, či sa za knihu hanbím alebo nehanbím. Ale to nevadí. Môžem sa zatiaľ tváriť, že som si ju kúpila kvôli Robovi Rothovi, ktorý ju načítal. Veď nakoniec je to aj pravda. Len škoda, že to nepôjde na tú jednu šupu. A bodaj by som mala len takéto problémy.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AstraZeneca rozdelila Slovensko na dve časti

Na západe je o ňu extrémny záujem, na východe minimálny.

Dobré ráno

Dobré ráno: Aký bol náš život s Pentou

Bolo to ťažké, ale je to dobrá správa nielen pre žurnalistiku.

Dobrá práca, svadba a dieťa. Mladí to do tridsiatky nestíhajú, no nepodliehajú panike

Za mladých dospelých dnes možno považovať aj štyridsiatnikov.


Už ste čítali?