Ako vzniká a zaniká povesť kuchára

Autor: Lenka Bajzíková | 8.3.2010 o 21:29 | (upravené 9.3.2010 o 8:24) Karma článku: 6,58 | Prečítané:  1860x

Povesť je zvláštna vec. Je to taký človečenský prívesok, ktorý si každý vytvaruje podľa seba a potom nosí celý život na krku. Mohlo by sa zdať, že je to presný odraz toho, kým človek sám je. Lenže to by bolo príliš jednoduché. To by napríklad Dežo Ursíny nemohol mať povesť štvanca. A predsa má, hoci ho nikto nikdy nenaháňal. Jožo Ráž bol zas rebel, ktorý nikdy nerebeloval. No a ja sa o sebe stále dozvedám, ako skvele a rada varím, hoci toto konštatovanie má od pravdy asi tak ďaleko ako má skupina Elán od dobrej hudby. Miles, miles away - a ak, tak tie časy sú už dávno preč.

Povesť si totiž po určitom čase, keď je už dostatočne výrazná, začne žiť svojím vlastným životom. Len ju treba dobre nakopnúť. Aj moja je taká. Bujnie a šíri sa, a to ani nemá profil na facebooku. Tu je krátka správa o tom, ako som k nej prišla a praktický postup pre tých, ktorí by sa tiež radi stali lepšími kuchármi, než v skutočnosti sú. Keď už nie priamo v kuchyni, tak aspoň v očiach iných. 1. Študovať Varenie je jeden z mnohých kumštov, ktoré sa nedajú naučiť z knižky. Ale teória sa dá. Človek sa v podstate môže stať teoretickým expertom úplne na všetko: aj na varenie, aj na karbobrúsky. Lenže o karbobrúsky nie je taký veľký záujem. Na to, aby vás ľudia začali považovať za kuchára, stačí veľmi málo: prelistovať pár kuchárskych kníh, naučiť sa niekoľko rád pre gazdinky typu: čo s mliekom, ak skysne, osvojiť si výrazy ako bešamel a blanšírovať - a bum. Kuchár-profesionál je na svete. 2. Pochváliť sa každou somarinou Čo ste kde, kedy a s kým varili. Je nepodstatné, že ste to museli po vychladnutí spláchnuť. To si nikto nezapamätá. Najmä vtedy, ak to vôbec nespomeniete. Alebo že ste si kúpili novú kuchynskú váhu či skvelý mixér na všetky druhy cesta. To nevadí, že váhu používate zatiaľ len ako podložku na krájanie a mixér dosiahol svoj kulinársky vrchol pri banánovom koktejli, ktorý sa ešte aj nepodaril. Dôležité je vstúpiť do povedomia ako niekto, kto varí – to je jedno, ako. 3. Doniesť ukázať Raz vidieť je viac než stokrát počuť, ale úplne najviac je raz v živote doniesť okoštovať. Naozaj stačí raz, keď sa náhodu niečo podarí. Kamaráti budú nadšení, kolegovia budú tlieskať a vy si do smrti môžete užívať titul Jamie Oliver II. – ale to len v prípade, ak sa zje všetko, čo ste priniesli. Ak si ostatní podozrivo dlho naberajú každé sústo, ktoré im zakaždým náhodou spadne z vidličky a nakoniec zjedia z celého zákusku len jahodu, niekde sa stala chyba. Reparát už neskúšajte. Radšej si naštudujte niečo o tých karbobrúskach. 4. Zľahčovať Napriek tomu, akým vychýreným a osvedčeným kuchárom ste sa už stali, je dobré ostať skromný. Povesť tým neutrpí a aspoň to nebude podozrivé. Sem-tam nezaškodí šplechnúť aj nejakú skutočnú príhodu z kuchyne – aj tak si budú všetci myslieť, že preháňate. Som pevne presvedčená, že tieto rady nebude nikto dodržiavať. Po prvé preto, lebo sú veľmi úzkoprofilové a po druhé preto, lebo dnes je populárne byť sebou sám a na nič sa nehrať. Veď ani ja sa nehrám. Ja len strašne rada čítam recepty a strašne málo ich skúšam. A aj z toho mála sa len polovica dá zjesť. Ešte šťastie, že o tom nikto nevie. Aspoň myslím.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AstraZeneca rozdelila Slovensko na dve časti

Na západe je o ňu extrémny záujem, na východe minimálny.

Dobré ráno

Dobré ráno: Aký bol náš život s Pentou

Bolo to ťažké, ale je to dobrá správa nielen pre žurnalistiku.

Dobrá práca, svadba a dieťa. Mladí to do tridsiatky nestíhajú, no nepodliehajú panike

Za mladých dospelých dnes možno považovať aj štyridsiatnikov.


Už ste čítali?