Rubriky receptov a ich obete

Autor: Lenka Bajzíková | 14.8.2010 o 13:50 | Karma článku: 8,70 | Prečítané:  2203x

My všetci milujeme recepty. Je to tak. Koho aspoň raz neočaril krásne nasvietený, vyfotošopovaný časopisový obrázok niečoho grilovaného, alebo si aspoň raz nevystrihol „recept do zbierky", nie je podľa mňa tak celkom z tejto krajiny. Aj ja som to robila, ale už to nerobím. Vlastne robím, ale veľmi opatrne.

Totiž, gastronómia je svet úžasne bohatý. Ale asi nie až taký bohatý, aby dokázal nakŕmiť pravidelnú, minimálne dvojstranovú rubriku každého ženského časopisu. Nie bez toho, aby sa recepty opakovali. A taktiež nie bez toho, aby sa medzi nimi našli aj sprostosti, ktoré sa nedajú uvariť. Alebo zjesť.

Ja som svojho času vyhľadávala originálne recepty. Netradičné kombinácie surovín a komplikovaná príprava - to bolo moje. Mám doma celú policu zapratanú kuchárskymi knihami, odloženými časopismi a jedným šanónom plným povystrihovaných receptov. Rada som si medzi nimi len tak listovala a čítala ich. S varením to bolo horšie.

Veľmi rýchlo som zistila, že niektoré jedlá sa do časopisov umiestňujú len tak, zo srandy. A všetkým som to povedala. Veď kto by sa už len púšťal do fazuľového závinu alebo baklažánu na hnedom cukre? Ktorý blbec by sa babral s akýmisi syrovo-hráškovými rezňami s dresingom, keď najlepší je aj tak kurací paprikáš?

Dnes som už múdra a dokážem medzi receptami rozlišovať:

  1. tie, ktorými sa môžem inšpirovať

  2. tie, ktoré sú už len milióntykrát zrecyklovanou variantou niečoho, čo už mám

  3. a tie, ktoré si potichu a zlomyseľne hľadajú svojich pokusných králikov

***

Raz nás otec pozval na obed. Tvrdil, že dezert bude špecialitka. Bola. Z rúry vytiahol pečené hrušky zaliate pollitrom smotany a ešte niečím, obsypané plesňovým syrom. Dlho sme sa na to pozerali a potom sme otvorili bonboniéru.

Myslela som si, že dezert bol výsledok tvorivej chvíľky pri poháriku slivovice. Neverila som, že by otcovi takýto donebavolajúci nezmysel mohol niekto poradiť, alebo že by ho nebodaj niekde vyčítal. Lenže pár dní nato som sa pri listovaní starého časopisu pozastavila nad jedným príspevkom. Stálo tam: „Na dno pekáča poukladáme nakrájané hrušky a zalejeme troma téglikmi smotany. Medzitým si nakrájame nivu..." a podtým nádherne nasvietený obrázok z fotobanky.

Návod som si prečítala trikrát. Bol tam. Uvedomila som si, že proti receptom tretej kategórie sa nedá bojovať osvetou. Svoju jablkovú polievku, škoricové kura aj hrušky na nive si musí každý vyžrať sám.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AstraZeneca rozdelila Slovensko na dve časti

Na západe je o ňu extrémny záujem, na východe minimálny.

Dobré ráno

Dobré ráno: Aký bol náš život s Pentou

Bolo to ťažké, ale je to dobrá správa nielen pre žurnalistiku.

Dobrá práca, svadba a dieťa. Mladí to do tridsiatky nestíhajú, no nepodliehajú panike

Za mladých dospelých dnes možno považovať aj štyridsiatnikov.


Už ste čítali?