reklama

Nestíhate pred sviatkami? Zaobstarajte si deti.

Minimálne dve, ale ideálne tri plus. Čím viac naraz, tým lepšie. Stíhať budete figu borovú, ale bude vám to jedno.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (15)

Vždy som snívala o tom, ako raz, keď budem mať vlastnú rodinu, prežijem Vianoce bez rodičov a po svojom. Veď viete: romantika, žiadne mamine stresy pri varení, žiadne otcove chrápanie pri telke ešte pred večerou, detičky zdobia stromček, znejú koledy a tak. Minulý rok sme si to s manželom a vtedy jedenapolročným synom vyskúšali. Nebolo to zlé. Polievku som presolila, manžel zohnal posledného vákuového kapra v okrese, ktorý podľa toho aj vyzeral. Syn mal hnačku a ja teplotu. Myslím, že mi odkväcla hlava niekde cestou od stola k stromčeku.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tento rok máme deti tri. Vianoce bez rodičov som si vyhodila z hlavy ešte skôr, ako som o nich vôbec začala uvažovať. Nemám žiadne plány a teším sa z vecí, ktoré sa mi napriek tomu darí dotiahnuť. Tak napríklad: Bola som na vianočných trhoch. Viete, aké to je, ísť po vyše polroku prvýkrát večer von bez detí? Opomeniem fakt, že som si pred odchodom kontrolovala, či mám v kabelke dostatok plienok a pri obliekaní som automaticky siahla po podbradníkoch. Nakoniec, to všetko sa môže na vianočných trhoch zísť.

Doma som nechala troch dospelých vrátane manžela, aby bábätká a batoľa nehrali presilovku. Tešila som sa, ako sa tentokrát ulejem z uspávania. Domov som sa vrátila niečo po desiatej. Jedno dvojča sa práve prebúdzalo z večerného spánku a druhé sledovalo Farmu. Asi to na ňom zanechalo stopu. Ešte o jednej ho manžel držal v náručí a so slzami v očiach ho prosil, aby už spalo. O druhej ma teta vymákla zatvorenú v kúpeľni, ako s ním sedím na štokrlíku, bábätko sa hrá s dvierkami od skrinky a stále sa snaží zabudnúť na to, čo videlo na Markíze. Dodnes som tú noc nedospala.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ale zato som stihla upiecť medovníčky. Hneď ako sme sa presunuli k rodičom, vytiahla som z maminho kredenca najväčší plech. Rozhodla som sa, že zapojím aj najstaršieho syna. Už by na to mohol mať vek. A vôbec, všetci tvrdia, že pečenie s deťmi je fantastický zážitok, zdieľajú idylicky rozkošné fotky a rozdávajú vkusne ozdobené a precízne zabalené medovníčky v celofáne. Takže: Najskôr bolo treba ukrivdenému a revajúcemu dieťaťu vysvetliť, že medovníčky sa budú papať až po upečení. Keď sa mi videlo, že dieťa porozumelo, nastalo spoločné vykrajovanie. Celkom nám to šlo. Moje najčastejšie slová boli "počkaj" a "nejedz to". Kadencia približne dvadsaťkrát za minútu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ukladanie na plech už vyzeralo o kus žalostnejšie. Ale zato som v sebe znova raz objavila skrytý talent. Nikdy som netušila, že dokážem jednou rukou robiť medovníčky a druhou brániť ich systematickej likvidácii. V zúfalom úsilí dokončiť aspoň jeden plech som synovi začala núkať drobky cesta na jedenie. Po niekoľkých minútach sme toho mali obaja plné zuby. On doslova a ja obrazne. Poslala som dieťa počúvať cd a ja som chcela dorobiť zvyšné pečivo. Zistila som ale, že plech nepasuje do rúry. Je o niečo širší. Zavolala som na mamu, čo to má znamenať. Prišla sa presvedčiť, skonštatovala, že je to veľmi čudné a vrátila sa do izby k dvojčatám. Zamyslela som sa, prečo sú poslednú polhodinu také mrzuté a uvedomila som si, že som im zabudla dať jesť. Ďalej už len škoda reči. Napriek všetkému som večer vystavila na stôl plnú misu neozdobených voňavých medovníčkov. Na upokojenie som polovicu zjedla. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Milé mamičky, nestihli ste všetko poupratovať, poumývať okná? Prosím vás. Načo, podľa vás, vymysleli žalúzie? Ja som stihla doma umyť len jedno okno. To, cez ktoré sledujeme smetiarov. Aj to sa mi podarilo len preto, že prievan zabuchol dvere na balkóne, kde spali deti. Takže som ich nepočula nariekať. Teraz sú ale všetci spokojní, smetiarov vidíme opäť v ostrých kontúrach a ostatné nikoho netrápi.

Chvíľu sa u nás schyľovalo aj k upratovaniu. Raz mi totiž zaspali všetky tri deti naraz. Z toho náhleho prívalu voľného času som znervóznela. Našťastie, skôr, ako som si stihla rozmyslieť, čo začnem upratovať, najstaršie dieťa zobudil kašeľ. Mohla som si teda spokojne vydýchnuť a ísť si s ním čítať vianočnú rozprávku.

Vianočné nákupy? Mám trochu smolu, lebo som typ, ktorý, keď si tovar neomaká a neoňuchá, kúpi blbosť. Takže online nákup padá, a s dvojičkovým kočíkom sa len tak do obchodu nedostanem. S dvojročným dieťaťom som to rovno vzdala a hodili sme radšej pár drobných pouličnému harmonikárovi. Celý zdvorilostný nákup som zvládla za hodinu a pol, keď mi rodinní príslušníci strážili deti. 

Apropo, rodinní príslušníci. Deti dokážu úžasne stlmiť širšiu rodinu. Návštevy sú častejšie a veselšie, predvianočná atmosféra radostnejšia. Keď boli u nás na návšteve prastarí rodičia, syn dostal hysterický záchvat. Zlomil voskovú pastelku a nevedel ju "zapnúť" dokopy. Ja som práve ležala horeznačky na posteli, pretože ma ovracalo bábätko. V snahe neušpiniť si poslednú čistú podprsenku som sa takto usilovala udržať zvratok v jazierku, ktoré mi vzniklo nad lemom trička. Nohou som zabraňovala bábätku v páde z postele a rukou som dočahovala papierové vreckovky. Keď som sa poutierala a snažila sa urovnať vzniknutú situáciu, babička mi stála za chrbtom s dlaňami na ústach a vravela, ako veľmi ma ľutuje. Mama sa mi v roztržitosti pokúšala do úst napchať dudel. Dedko sedel so skríženými rukami nad vrieskajúcim dieťaťom a presne definoval, kde sme vo výchove urobili chybu. No. Povedzme, že som im taktiež zaželala krásne Vianoce a išla som sa radšej s dvojičkami prejsť. Mimochodom, stihli ste už predvianočnú prechádzku s kočíkom?

Úžasná vec. Keď pred sebou tlačíte len kočík a nemusíte vyratúvať trajektóriu dieťaťa bežiaceho pred vami, pretože ho niekto doma stráži. Ten pocit, keď ste na celom sídlisku jediný človek, ktorý nič nenakupuje a nikam sa neponáhľa. Nechala som sa uniesť až natoľko, že som sa pristihla, ako už päť minút stojím pri smetiarskom aute a sledujem smetiarov vyklápajúcich kontajner. Prirodzene, celkom zbytočne, pretože bábätká začnú kontajnery zaujímať až o pár mesiacov. Keď tu už ale stojím, patrí sa zakývať. Tak teda zakývam. A oni zo zvyku zakývajú späť. Myslím, že mi aj zaželali šťastné a veselé Vianoce. 

Ak ste ma, milí páni smetiari, nepočuli, aj ja vám ich želám. A prepáčte nám všetky tie plienky. Na budúci rok sa polepšíme. 

Lenka Bajzíková

Lenka Bajzíková

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  80
  •  | 
  • Páči sa:  169x

Mám doma štokrlík a neviem si potichu kýchnuť. IG: krupica_firnajs Zoznam autorových rubrík:  Mama s.r.o.PostriežkyKuľtura baľšajaBežkyňa so záväzkamiAmbróz horekujeO miestach a ľuďochJa, moje kuchynské ja a Lenka

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu