Zima z hororu

Autor: Lenka Bajzíková | 7.1.2017 o 8:01 | (upravené 7.1.2017 o 17:57) Karma článku: 10,19 | Prečítané:  1600x

Znie to ako materská dovolenka snov. Sneh vrždiaci pod nohami, zababušené deti usilovne teperiace boby a sane, po boku dovolenkujúci manžel, navôkol krajina ako zo zimnej rozprávky. Lenže, každý špás niečo stojí. 

Skúsený rodič znalý pomerov vie, že na to, aby si mohol zmeniť sezónnu profilovku na takú veselú, po kolená v snehu, s detičkami po boku v smiešnych čapiciach s bombolcom, musí tie deti najskôr čo? Presne tak, poobliekať. Česť tým, ktorí sa na takej fotke ešte vládzu usmievať.

Konkurenčnú výhodu majú rodičia, ktorí vlastnia samoobliekacie deti. Nemyslím tým také, ktoré sa s tvrdošijným pokrikom SÁÁÁM pokúšajú navliecť pančuchy cez hlavu. Skôr mám na mysli tie, ktoré k samostatnému obliekaniu doviedol už pred dovŕšením dvoch rokov prirodzený záujem, učenlivosť a rýdza túžba po samostatnosti. Videla som deti, ktoré sa dokážu samy prebaliť - a to napriek tomu, že to nepotrebujú. Navlečú si plienku len zo zdvorilej úcty k rodičom. Aby im na jednej strane nespôsobili šok samovoľným odplienkovaním vo veku rok a pol, a aby ich zároveň ušetrili námahy z výmeny plien. Mama, seď, dopi si latéčko prosím ťa, prebalím sa sama.

Podozrievam svojho staršieho syna, že sa obliekať vie. Párkrát som ho načapala, ako si na seba navlieka pyžamo, správnou stranou a nie naruby. Kedykoľvek ho však požiadam, aby sa prezliekol, alebo aspoň vyzliekol, kým budem chystať dvojičky, tvári sa, akoby som sa ho pýtala na Archimedov zákon.

Svoje tri deti obliekam na fázy. Najskôr všetkým trom navlečiem spodné vrstvy, pančuchy, tielka a podobné záležitosti. Postupné obliekanie jedného po druhom na komplet, to nejde. Veď si to predstavte: Jeden ešte pobehuje v tielku, druhý sa už potí v kombinéze a tretí ustrnul pri obliekaní svetra. Ja som taká natešená, ako pekné drží, že si ani nevšimnem, že on v skutočnosti natláča do plienky. Nevýhoda fázovej metódy je, že deti majú voľný prístup k pripravenému oblečeniu. Dvojičky, odvekí nepriatelia organizovaného poriadku a harmónie, ho roznášajú kade-tade po dome. Väčšinu času teda chodím a hľadám veci: Toto leží pod stolom, tamto niekto zhodil z radiátora, a ozaj, kde je hrubá ponožka? Nezapadla za gauč? Deti majú vždy plno rečí, ale je zarážajúce, ako zaryto dokážu mlčať o svojich prozaických tajomstvách.

Takže, deti sú oblečené, dnes expresne rýchlo, len tridsať minút, lebo tato pomáhal. A teraz horsa do predsiene, obliekať čapice, šály a, ach áno, rukavice. Môj manžel sa mi kedysi čudoval, prečo obliekam najskôr deti a potom seba. Veď je to nelogické. Pochopil, keď ich párkrát obliekal sám a pri čapiciach už potil krv, lebo žiaden zvyšný znoj mu v tele neostal. 

Rukavice sú nočná mora. Vždy sa niektorá stratí, preto ich treba mať veľa. Včera ráno sme za svet nemohli nájsť jeden palčiak, patriaci nášmu najstaršiemu, a tak mu ostali iba tie odporné na zips, do ktorých nemôže prestrčiť palec. Kým spoločne zápolíme s rukavicou, počujem niečo cinknúť na zem. Je to odtrhnutý zips z rukavice. Nijako mimoriadne to so mnou nepohlo, lebo vždy lepšie odtrhnúť zips z rukavice, než zo zimnej bundy, ako minule. To sa potom musíte spoliehať na cvočky, a to je podobne beznádejné, ako nechať nášho psa strážiť huspeninu. Horšie je, že keď sú konečne natiahnuté aj posledné rukavice, prvé už treba znova hľadať po predsieni. Ak ste, pravda, nezabudli zatvoriť dvere do obývačky. 

Aj detské čižmy sú silná káva. Deťom rastú nohy rýchlo a nikdy neviete, či ich ešte aj dnes natiahnete na hrubú ponožku. Keď nastokávame čižmy, nesú sa u nás výkriky ako posilňovni. Alebo na záchode. Tlač, tlač, ešte kúsok, už to bude, no! Šikovní, zvládli sme to, a teraz ešte druhú. Tlač! ... A potom, tá nádherná úľava, keď aj šiesta päta konečne so šuchnutím dosadne tam, kam treba. Kým som obúvala posledné dieťa, dvaja netrpezlivo mrnčali, jeden chce piškótu, druhý nechce čapicu, a tak som otvorila vchodové dvere, aby mohli vyjsť na dvor. Žiaľ, jediný, kto prekročil prah, bol pes, aj to nie zdnuka von, ale zvonka dnu. Prišiel zistiť, či je ešte stále pod schodmi tá voňavá trasľavá vecička a popri tom pozrážal deti, vratko balansujúce v nemotorných kombinézach a vysokých čižmičkách. Odohnali sme psa od huspeniny, doobúvali deti, hodila som na seba bundu a čapicu a vypustila všetkých von. Pred vchodom som zistila, že je mínus desať, fúka odušu a ja mám na sebe len tenké tepláky.

Našťastie, ocko dnes nepracuje, takže kým na seba navliekam súce gate, on vonku holými rukami vyprosťuje tri telesá ponorené do snehu, nadnášané silou severáku. Rukavice si totiž nemal kedy navliecť.  

Vo všetkom treba hľadať výhody. Aj v tom, keď po hodinovej obliekacej tortúre vydržia decká vonku tridsaťpäť minút, a posledných desať to už len nasilu naťahujete. Totiž, keď sú vonku pridlho, občas im treba cikať. Blbé je, ak túto zvesť dieťa oznámi už s prekríženými nohami a žalostným výrazom - vtedy viete, že hoci trenky sú ešte suché, de facto je už pocikaný. Napriek tomu musí ísť dole bunda, lebo otepľovačky sú na traky, dole všetky spodné vrstvy, a v sekunde, keď je zvlečená aj tá posledná, dieťa už na nič nečaká, lebo mu fakt naozaj treba. Keď máte šťastie, tak dieťa stojí na mieste a ujde sa len pár kvapiek do slipov. Keď šťastie nemáte, tak dieťa začne balansovať a vy okolo neho skáčete labutie jazero a neúspešne sa snažite udržať crčiaci prúd v bezpečnej vzdialenosti od stiahnutých zvrškov. Naposledy nám ostal suchý len šál a čapica. Ale čo, je tam toho, opralo sa. Ad acta.  

Milé mamičky, ak ste ani v týchto riadkoch nenašli útechu, hlavu hore. Veď po každej zime príde jar. Dni budú dlhšie, mrazy ustúpia, detičky nebudú potrebovať toľko vrstiev a vonku budú namiesto do snehu padať opäť do starého dobrého blata. Už sa neviete dočkať, však? :)            

      

 

  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Osem zásadných zmien v hypotékach, ktoré odštartujú od marca

Kto si málo sporí a príliš často mení zamestnanie, dostane o niečo nižší úver ako doteraz.

KOMENTÁRE

Na obranu bratislavskej kaviarne

Kaviareň je so svojím dešpektom k spiatočníctvu pre vidiek trvalou výzvou.

BRATISLAVA

Bol priekopník – utečenec. Jeho meno zmizlo z novín aj z histórie

Václav Nedomanský má zo svetových šampionátov deväť medailí.


Už ste čítali?