Neha snehu: Zimné verše na zahriatie

Autor: Lenka Bajzíková | 23.2.2018 o 7:38 | Karma článku: 4,20 | Prečítané:  579x

Žijeme pre budúcnosť, chceme do nej vkročiť čo najskôr. Vedieť veľa, byť všade a najmä rýchlo. Preto si nevieme rady so snehom.

Sneh brzdí život, hatí cesty. Neodhaľuje, ale pokrýva. Je to nevyspytateľný spomaľovač častíc v našom osobnom hermeticky uzavretom priestore. Zároveň však taký odzbrojujúco krásny. A vôbec, čo bolo skôr? Sneh alebo láska?

Je pominuteľný a večný. Pri dotyku z neho krehnú ruky, ale na vrchole hory sa doň ukryjeme celí, aby sme prežili noc. Niekedy zvedavo pošteklí na nose, inokedy v podobe lavíny so sebou strhne všetko, čím sme.

Zbierka básní Neha snehu od topoľčianskej autorky Gabriely Grznárovej je plná citov, jemných ako vločka. Občas však ťažia tak, že sú schopné zbúrať strechu. Verše sú pretkané upokojujúcou vidieckou romantikou a drobnými motívmi rozprávok. Básne vznikali desaťročia, je v nich ukrytý celý život. Život, pre ktorý má najchladnejšie ročné obdobie zvláštny význam. Je príjemné ho objavovať s knihou, ktorá je už na pohľad umeleckým kúskom, vďaka krehkým akvarelovým ilustráciám Jany Kianičkovej Godálovej. Občas sa pri čítaní zahľadieť do okna, kde sa pohľad stretne s mrazom, a spýtať sa ešte raz: Čo teda bolo skôr? Sneh alebo láska?

Neviem, ale možno to bola poézia. 

Úryvok z knihy:

Obyčajný zimný deň

Slepnúce slnko blúdi ktoviekam
pridŕžajúc sa konárov a všade
je počuť hudbu, ako narieka
Mozartov klavír, uväznený v ľade.

Skrehnuté strechy lížu nanuky
mrznúcich kvapľov ako malé deti.
Tak veľmi túžiš zobrať na ruky
nesmelú lásku, len tak, popamäti.

otláčať dlane v kúskoch kryštálov,
aby tu po nás niečo zostalo -

...
 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?